Prečo názov Everest

Meno najvyššej hory sveta nesie moderný logistický areál zámerne. Je spomienkou na slovenských horolezcov, ktorí na Evereste nechali svoju dušu i telo.

Na jeseň, 17. októbra 1988 heroickým výkonom štyria kamaráti Dušan Becík, Peter Božik, Jaroslav Jaško a Jozef Just zdolali 8848 metrov najvyššej hory sveta jednou z najťažších ciest – Boningtonovou cestou. Šéf expedície Ivan Fiala na ich výkon spomína: „Mnohé expedície stáli pod himalájskym obrom v plnej zbroji. S tonami materiálu. So špičkovou technikou, špeciálnym vybavením, umelým kyslíkom. Priepustky na vrchol sa nedočkali. A potom sa objavili štyria chlapci z jednej bratislavskej ulice a s batohmi na pleciach to za štyri dni zvládli.“ Osudovým im bol zostup. Náročný výstup ako by im vzal sily na návrat. Všetci štyria zahynuli. Bola to nesmierna strata pre slovenské horolezectvo. Boli to skutoční profesionáli.

Everest

Miroslav Belica, predseda predstavenstva spoločnosti Stavomontáže Trnávka a.s., ktorá vybudovala moderný logistický komplex v Bratislave, si práve jeho menom pripomína pamiatku týchto velikánov slovenského horolezectva. Sám s nimi zliezol viaceré európske vrcholy v Alpách. Spomína na nich: „Ich výkon bol veľký. Zdolali nadčasový cieľ. Dosiahli ho...nevrátili sa. Boli obeťami? Netušili, že sa to tak môže skončiť? Nie! Presne vedeli, do čoho idú. A napriek tomu, išli...To je to veľké. Boli to hrdinovia, nie obete. Oni neboli slabí. Boli veľkí a určite im patrí náš obdiv.“

Upraviť nastavenia cookies